MUDr.Desana Borecká ( ošetrujúca lekárka) napísala

Milý pán doktor Panenka!

10.mája Vás srdečne pozývam na tú našu  dlho plánovanú  kávičku, konečne budeme  mať  čas  si  v pokoji podebatovať o našich spoločných  témach, prosím, rezervujte si pre mňa čas,  chcem Vám  totiž toho strašne veľa porozprávať.

Napríklad aj o tom, že aj napriek tomu, že  už ste vyše roka nezaklopkal na dvere mojej ambulancie,  ja Vás  stále čakám.

Vaša magnetka  zo Sixtínskej  kaplnky a Vaše  dve  kartičky  visia stále na  tabuli predo mnou  a ja len trochu zdvihnem oči  nad monitor  počítača  a hne´d som v myšlienkach pri Vás. Vedľa  je  fotka nášho Jozefa, ktorú ste mi tiež  Vy priniesol a tak  tam obaja  nado mnou bdiete  a ja sa tomu  veľmi teším.

Prepáčte mi, veľmi Vás prosím, "nášho" Thákura,  moja  hlava  mala "okno" a myslela som  si, že som knihu dostala od mojej priateľky  a Vy, hoci už   chorý, ste bol natoľko taktný a veľkorysý, že ste ani okom nemrkol, aby ste mi  dal  najavo, že Vám odporúčam  ako  úžasnú  knihu tú, ktorú  som  dostala  od Vás. Nemusím Vám ani hovoriť,  aký  pocit som mala, keď  som na to- onedlho- prišla.

Ja viem, že  Vy sa nehneváte, lebo  blízke  duše sa chápu. V  konečnom dôsledku  je  aj tento smutno-trápny okamih dôkazom, aké sme mali podobné cítenia.  

Pamätám si, ako ste mi opisoval, ako ste Vašej pani manželke " zrežíroval" jej  okrúhle jubileum, bolo to krásne.

Vy ste teraz od nás- na chvíľu-  trošku ďaleko, a preto  my mnohí, ktorí by sme Vám  vedeli pripraviť  tie najkrajšie narodeniny, máme  trochu zviazané  ruky.  Ale naše  duše, myšlienky a spomienky  budú s Vami !

Ďakujem Vám, za všetko, milý pán doktor, za  tú  človečinu, múdrosť, rytierskosť ,  charakter i pokoru.

Mám Vás  veľmi rada a na tú kávičku sa  veľmi teším!

Vaša   Desana